Pozri do hrnca

Directions Contact the business

Pozri do hrnca „Domáce recepty s humorom a srdcom. Ak sa v nich spoznáte — pokoj, aj my sme si tým prešli.“ 😂😂

SECOND HANDPo rokoch som náhodou stretol spolužiaka. Také tie stretnutia, keď sa na seba najprv pozeráte a obaja sa snaž...
03/10/2026

SECOND HAND

Po rokoch som náhodou stretol spolužiaka. Také tie stretnutia, keď sa na seba najprv pozeráte a obaja sa snažíte zistiť, odkiaľ toho človeka poznáte. Potom vám dôjde, že zo školy. A potom vám dôjde, že to bolo tak dávno, že ste obaja vyzerali vtedy lepšie.

🔵 „Do riti, ty si to fakt ty?“
🔴 „Hej.“
🔵 „A čo robíš?“
🔴 „Žijem.“
🔵 „Ženatý?“
Pozrel na mňa.
🔴 „Nie.“
🔵 „Rozvedený?“
🔴 „Hej.“

Objednali sme si pivo. Dve veľké slovenské. A keďže po päťdesiatke sa už človek nesnaží večer prežiť na olivách a minerálke, dali sme si aj opečenú klobásu. Klobása bola úprimná. Pivo tiež.

Vtom sa z jukeboxu ozvala stará slovenská krčmová pesnička. Taká, pri ktorej už po treťom pive každý pozná text, po štvrtom ho spieva a po piatom je presvedčený, že ju osobne napísal.

Spolužiak sa započúval, odpíjal z piva a povedal:

🔴 „Vieš, čo je na tých starých pesničkách najlepšie?“
🔵 „Čo?“
🔴 „Že v nich sa ženy vydávajú z lásky.“
🔵 „A dnes?“
🔴 „Dnes si najprv pozrú, či máš nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve.“

Tak sme sa dostali k ženám. Jeho žena si vraj našla mladšiu verziu chlapa.

🔵 „Mladšiu verziu?“ pýtam sa.
🔴 „Hej. Mladšieho, energickejšieho, bez bolesti chrbta.“
🔵 „Takže konkurencia?“
🔴 „Nie. Facelift.“

Napil sa piva.

🔴 „Vieš, čo je najhoršie na randení v našom veku?“
🔵 „Že musíš vyzerať dobre?“
🔴 „To už je stratený boj.“
🔵 „Tak čo?“
Pozrel na klobásu.
🔴 „Je to ako ísť do second handu.“
🔵 „Prosím?“
🔴 „Hľadáš najzachovalejší kus, ktorý ešte nesmrdí.“

Takmer som vypľul pivo.

A potom som si uvedomil, že to vlastne sedí. Lebo v našom veku už randenie nie je o motýľoch v bruchu. Motýle sú dávno preč. Teraz chceš vedieť, či má človek platnú STK, vyriešeného bývalého partnera a či sa po schodoch dostane na druhé poschodie bez asistencie horskej služby.

V dvadsiatke sa zoznámiš a povieš:

🔵 „Si nádherná.“

V štyridsiatke:

🔵 „Si úžasná.“

Po päťdesiatke:

🔵 „Nemáš náhodou normálnu povahu?“

To už je er***ka.

A mladé baby? Tie sú úplne iná liga.

Mladá žena sa ráno zobudí, pozrie do zrkadla a povie si: „Dnes vyzerám dobre.“

My sa ráno zobudíme, pozrieme do zrkadla a kontrolujeme, čo všetko ešte funguje.➡️➡️➡️

Pokračovanie pozri komentár 👇👇👇

HRNIEC DOVARIL.Tak. Asi nastal čas povedať nahlas niečo, čo už nejaký čas visí vo vzduchu.Pozri do hrnca vzniklo v čase,...
28/09/2026

HRNIEC DOVARIL.

Tak. Asi nastal čas povedať nahlas niečo, čo už nejaký čas visí vo vzduchu.
Pozri do hrnca vzniklo v čase, keď sme sedeli doma, nikam sa nesmelo chodiť a človek pomaly začínal považovať cestu do chladničky za výlet.
Bol COVID. Nikto nevedel, čo bude zajtra, čo bude o týždeň a už vôbec nie, kedy nás zase pustia von.
A tak vznikol jeden úplne obyčajný chlapský projekt. Keď niekto z kamarátov nevedel, čo variť, povedal som si: „Tak čo keby som to odfotil, napísal a hodil na Instagram?“
Žiadny biznis plán. Žiadna marketingová stratégia. Žiadny tím odborníkov.
Len chlap doma, ktorý niečo uvaril, odfotil a potom sa tváril, že to mal celé pod kontrolou. 😁
A zrazu bol z toho Pozri do hrnca.
Najskôr pár kamarátov. Potom ďalší ľudia. A potom ich bolo celkom dosť. Začali chodiť správy, komentáre, fotky podľa receptov, otázky, pochvaly aj rady typu: „Nabudúce tam daj viac cesnaku.“
Čiže presne ten typ rady, ktorý chlap dostane zásadne až po tom, čo je jedlo hotové.
Doma to samozrejme fungovalo podobne. Manželka mala k mojim kuchárskym experimentom občas svoj názor. A úprimne, ona vlastne ani nikdy nebola veľkým fanúšikom toho, aby som ten hrniec vôbec prevádzkoval. Podľa nej predsa nikto nepotrebuje vedieť, čo doma jeme. 😁 A keď som chcel do receptu pridať niečo trochu drahšie alebo extra, väčšinou som dostal jasnú informáciu, že na Pozri do hrnca sa varia normálne veci a nie je dôvod ukazovať svetu, že máme doma aj parmezán. 😁 Ja som jej názor rešpektoval. Nie vždy som s ním súhlasil, ale po rokoch manželstva už človek vie, že niektoré bitky sa jednoducho neoplatí vyhrávať. Lenže čas ide.
COVID odišiel. Ľudia vyšli von. Otvorili sa reštaurácie. A dokonca sme zistili, že sa dá variť aj bez toho, aby sme pri tom museli robiť reportáž. A s tým pomaly odišiel aj dôvod, pre ktorý tento hrniec vznikol. Noví sledovatelia už veľmi nepribúdajú. A úprimne… ani ja už asi nemám veľmi čo nové ponúknuť. Nie som kuchár. Nikdy som ním nebol. Som len obyčajný chlap, ktorý sem tam niečo uvarí, keď doma nie je čas.
A ktorý si stále myslí, že keď má človek dobrý nôž, liatinovú panvicu a dostatok sebavedomia, môže sa pustiť prakticky do všetkého.
Čo je mimochodom presne spôsob, akým vzniká väčšina problémov v živote chlapa. 😁

KRTKOVA TORTA NA PLECHSú veci, do ktorých sa chlap jednoducho nemá miešať.Do ženského kaderníctva.Do výberu kabelky.Do o...
25/09/2026

KRTKOVA TORTA NA PLECH

Sú veci, do ktorých sa chlap jednoducho nemá miešať.

Do ženského kaderníctva.
Do výberu kabelky.
Do otázky: „Vyzerám v tom dobre?“
A už vôbec nie do kuchyne, keď žena pečie.

Tam totiž platí nepísané pravidlo:

Keď žena pečie, muž nevie. Muž čaká.

Maximálne sa z času na čas nenápadne objaví vo dverách, pozrie do rúry, ochutná krém, niečo si uchmatne a zase zmizne.

Nie preto, že je pažravý.

To je kontrola kvality.

A potom príde na stôl krtkova torta na plech.

Čokoládový korpus, banány, poriadna vrstva krému a navrchu hora čokoládových omrviniek.

Žiadne malé dezertné porcie, pri ktorých človek rozmýšľa, či dostal zákusok, alebo niekto na tanieri omylom nechal stavebný materiál.

Toto je koláč.

A hlavne je to presne ten typ koláča, pri ktorom si chlap povie:

„Dám si len kúsok.“

To je veľmi nebezpečná veta.

Muži ju používajú celý život a prakticky nikdy ju nedodržia.

Prvý kúsok zmizne.

Druhý sa nejako stratí.

A pri treťom už človek pochopí, prečo je vlastne manželstvo taká dobrá inštitúcia.

Lebo žena, ktorá vás pozná, presne vie, čo vám má upiecť, aby ste boli chvíľu ticho.

A teraz vážne.

Po rokoch spolu už muž nepotrebuje chodiť po dome s ružami v zuboch a recitovať básne o večnej láske. To by bolo podozrivé a pravdepodobne by ho žena poslala k lekárovi.

Chlap to má jednoduchšie.

Pozrie na ženu, ktorá zase raz niečo úžasné upiekla, ochutná a povie:

„Toto sa ti fakt podarilo.“

A keď si dá ešte jeden kúsok, je to vlastne jeho spôsob, ako povedať:

„Ľúbim ťa.“

Bez ruží.
Bez huslí.
Bez mexickej telenovely.

Len s plným tanierom.

A ak sa večer náhodou ukáže, že z celej torty zostal posledný kúsok…

Tak tam už romantika končí.

O ten sa totiž bojuje. 😎❤️🤣😂

🍂 Hŕstková polievka alebo oficiálne privítanie jeseneTak nám nejako znenazdajky prišla jeseň.Človek sa ešte pred chvíľou...
22/09/2026

🍂 Hŕstková polievka alebo oficiálne privítanie jesene

Tak nám nejako znenazdajky prišla jeseň.

Človek sa ešte pred chvíľou tvári, že leto bude trvať do Vianoc, a zrazu ráno stojí pri okne, pozerá na sivú oblohu a premýšľa, či si už môže dať ponožky.

Môže.

Jeseň je tu.

A keďže každé ročné obdobie treba patrične privítať, rozhodol som sa, že jej pripravím niečo na zahriatie.

Nie prosecco.
Nie šalát.
A už vôbec nie nejakú ľahkú zeleninovú polievku, po ktorej človek o hodinu premýšľa, kde by sa dala potajomky zohnať klobása.

Bude hŕstková.

Poctivá, hustá, plná strukovín, zemiakov, mrkvy, papriky, ligurčeka a cesnaku. Taká, ktorá sa netvári, že je súčasťou wellness programu, ale otvorene priznáva, že jej úlohou je zohriať človeka a trochu ho postaviť na nohy.

Lenže potom som dostal nápad.

Keď už má byť jeseň, prečo by sme do hŕstkovej nedali obyčajné rezance?

Veď môžeme dať palacinku.

Chlap pri varení totiž občas príde do bodu, keď si povie:

„Toto by sa dalo urobiť úplne normálne… ale načo?“

Tak som upiekol slanú palacinku, zroloval ju, nakrájal na kolieska a položil na polievku.

A vznikli palacinkové slimáky.

Neviem, či to niekto niekedy oficiálne schválil, ale môžem povedať jedno.

Funguje to.

Palacinka nasiakne trochu tej voňavej polievky, pritom zostane mäkká, ale stále má svoju štruktúru. A hlavne – človek má z obyčajnej hŕstkovej zrazu pocit, že si dal niečo špeciálne.

Čo je vlastne celkom dobrá životná filozofia.

Netreba vždy vymýšľať veľké veci. Niekedy stačí zobrať obyčajnú hŕstku, pár zemiakov a jednu palacinku a tváriť sa, že to bol plán.

Presne ako keď muž niečo doma opraví bez návodu.

Ak to drží, bol to plán. Ak to nedrží, ešte to nie je dokončené. 😄

Takže vitaj, jeseň.

Sadni si.

Polievka je na stole.

A prosím ťa, tento rok nám už neber leto tak osobne. 🍂🥣

👇recept pozri komentár👇

KARFIOL PO CHLAPSKYKarfiol je zvláštna zelenina.Nikto sa naň ráno nezobudí s myšlienkou:„Dnes mám chuť na karfiol.“To sa...
21/09/2026

KARFIOL PO CHLAPSKY

Karfiol je zvláštna zelenina.

Nikto sa naň ráno nezobudí s myšlienkou:
„Dnes mám chuť na karfiol.“

To sa vám skôr stane, že otvoríte chladničku, karfiol tam na vás pozerá a vy začnete rozmýšľať, kto ho tam vlastne kúpil.

A potom príde tá veta:

„Tak čo s ním?“

No čo asi.

Obaliť a vypražiť.

Lebo existujú veci, ktoré netreba zbytočne modernizovať.

Vyprážaný karfiol patrí medzi ne.

Pamätám si ho ešte z čias, keď sa zelenina delila na tú, ktorú deti zjedia dobrovoľne, a tú, ktorú zjedia až vtedy, keď mama zvýši hlas.

Karfiol bol niekde medzi.

Lenže dnes som si povedal, že keď už ho idem vyprážať, tak mu trochu pomôžem.

Ružičky som najskôr krátko povaril, aby neboli tvrdé ako rodinné vzťahy pri delení majetku.

Do vajíčka som dal trochu horčice, do múky korenie a strúhanku som vylepšil panko strúhankou a parmezánom.

A potom už klasika.

Múka.

Vajíčko.

Strúhanka.

A horúci olej.

Žiadna pena z karfiolu, žiadne fermentované čudo, žiadna omáčka, ktorú treba najskôr tri dni vysvetľovať.

Normálny vyprážaný karfiol.

Len trochu lepší.

K tomu zemiakové pyré, domáca cesnakovo-horčicová tatárska a človek zrazu pochopí, prečo sa niektoré recepty držia pri živote celé generácie.

Lebo sú jednoducho dobré.

A možno práve preto mám rád takéto jedlá.

Nemusia sa tváriť, že zachraňujú gastronómiu.

Stačí, keď zachránia obed.

A tento karfiol ho zachránil úplne bez problémov.

Takže ak vám niekedy bude karfiol smutne ležať v chladničke a čakať na svoj osud, dajte mu trojobal.

Nie je to síce terapia.

Ale funguje. 😎

👇recept pozri komentár👇

Niektoré jedlá sa narodia s ambíciou stať sa hviezdou. Iné sa ráno zobudia, pozrú do zrkadla a povedia si: „Dnes to nebu...
18/09/2026

Niektoré jedlá sa narodia s ambíciou stať sa hviezdou. Iné sa ráno zobudia, pozrú do zrkadla a povedia si: „Dnes to nebude na titulku, ale hladní nezostaneme.“
A potom sú tu škaredé zemiaky.
Tie moje by ste na rande asi nepozvali. Nemajú dokonalú postavu, nevedia sa elegantne usmievať a pri bližšom pohľade pôsobia trochu ako príloha, ktorá si prešla náročným životným obdobím. Ale dajte im šancu. Po treťom súste by ste im možno dali aj kľúče od bytu. Samozrejme, ak by ste predtým skontrolovali, či ich niekto nezjedol.
K nim som urobil kuracie kúsky. Prsia som nakrájal, osolil, okorenil, jemne obalil v múke a krátko opiekol. Žiadne hodinové trápenie na panvici. Kuracie mäso nie je starý radiátor, ktorý treba najprv tri hodiny rozkúriť, aby začal fungovať.
Potom prišla na rad slanina, cibuľka, cesnak, tymian a hnedé šampiňóny. A v tej chvíli sa kuchyňa začala tváriť, že sa tu deje niečo veľmi vážne. Také to domáce varenie, pri ktorom človek ochutná omáčku, prikývne a v duchu si povie: „No dobre, dnes som to zase zvládol.“
Šampiňóny pustili šťavu, vývar spojil všetko dohromady a mäso sa na záver vrátilo späť do panvice. Nie preto, aby tam absolvovalo ďalšiu životnú skúšku, ale aby sa pekne prehrialo a zostalo šťavnaté.
A zemiaky? Tie dostali maslo, papriku, mrkvu a hrášok. Žiadna noblesa. Žiadna francúzska škola. Len poctivá príloha, ktorá sa nesnaží vyzerať lepšie, než aká je.
Na tanieri sa to celé stretlo, prelialo omáčkou a ozdobilo zelenou cibuľkou. A potom už nebolo čo riešiť.
Lebo niektoré jedlá nepotrebujú obhajobu.
Stačí, keď po nich zostane prázdny tanier a niekto sa opýta: „Ešte máš?“ ➡️➡️➡️

🔥 Kuracie kúsky so šampiňónovou omáčkou a škaredými zemiakmi

Suroviny
Kuracie kúsky a omáčka
600 g kuracích pŕs
250 g hnedých šampiňónov
80 g slaniny
1 menšia cibuľa
2–3 strúčiky cesnaku
1 ČL sušeného tymianu alebo 2–3 vetvičky čerstvého
2 PL hladkej múky
1–2 PL oleja
1 PL masla
200–250 ml kuracieho vývaru
soľ a čierne korenie
zelená cibuľka na dokončenie
Postup
Priprav mäso. Kuracie prsia nakrájaj na väčšie kúsky, osoľ, okoreň a zľahka obaľ v hladkej múke. Prebytočnú múku stras.
Opeč kuracie kúsky. Na panvici rozohrej olej a mäso opeč z oboch strán dozlatista. Nem

Niektoré veci si človek pomenuje podľa toho, čo sú. A niektoré podľa toho, čo mu spôsobujú.Táto sa volá Milova potvora.A...
17/09/2026

Niektoré veci si človek pomenuje podľa toho, čo sú. A niektoré podľa toho, čo mu spôsobujú.

Táto sa volá Milova potvora.

A poviem vám aj prečo. Táto bábovka totiž nevznikla tak, že som si jedného rána povedal: „Dnes vytvorím niečo, čo bude gastronomickým zážitkom.“ Nie. Vznikla úplne obyčajne. Tak, ako vznikajú mnohé veľké životné rozhodnutia. Človek niečo zje, niečo mu nechutí a potom začne mať pocit, že by to vedel urobiť lepšie.

To je tá chvíľa, keď si chlap začne myslieť, že objavil Ameriku. Pritom len zistil, že do cesta sa dá dať viac masla. 😂

U mňa to bolo s bábovkou. Dal som si kúsok takej tej klasickej. Viete, čo myslím. Bábovka, ktorá sa tvári, že je domáca, ale v ústach sa správa ako stavebná zmes s vanilkovou príchuťou. Odkrojíte si. Žujete. Zapijete. A potom si poviete, že nabudúce si radšej dáte rožok.

Lenže ja som si nepovedal, že si dám rožok. Ja som si povedal: „Tak toto by som vedel urobiť lepšie.“➡️➡️➡️

A tým sa to celé začalo. Čo vlastne chcem od bábovky? Nechcem, aby bola suchá. Nechcem, aby sa pri krájaní rozpadala na kúsky ako stará omietka. Nechcem, aby som ju musel zapíjať kávou len preto, aby som ju dostal do žalúdka. Chcem, aby bola jemná, vláčna, maslová. Aby mala takú tú štruktúru, že si človek odhryzne a na chvíľu prestane riešiť, čo bude na obed.

A vtedy mi napadlo: Čo keby som do bábovky dal maslo?

Áno, viem. Maslo sa do bábovky dáva. Ale ja som to v tej chvíli poňal ako osobnú misiu. Nie „trochu masla“. Ja som chcel, aby tam maslo nebolo iba ingredienciou. Chcel som, aby tam malo trvalý pobyt.

A tak som začal skladať cesto. Múka, vajcia, cukor, droždie… a potom 150 gramov masla. V tej chvíli som pochopil, že toto už nebude obyčajné pečenie. Toto bude Milova potvora.➡️➡️➡️

Maslo som pridával pomaly, po kúskoch. Cesto bolo najskôr lepkavé, mäkké a malo vlastný názor. Ale to poznáte. Keď chlap niečo robí, nesmie sa nechať rozhodiť tým, že to nevyzerá podľa predstáv. Sebavedomie je niekedy len schopnosť nepriznať, že neviete, čo robíte.

Miesil som, miesil… až sa cesto zmenilo na hladké, pružné a krásne voňavé. Žena nakukla do kuchyne.

„Čo to bude?“

„Bábovka.“

Pozrela na cesto.

„To je nejaké mäkké.“

„To je brioškové.“

Jablčná hriešnosť pre poriadnych chlapov (a ich dámy ❤️)Sú jedlá, ktoré človek varí preto, že je hladný. Potom sú jedlá,...
15/09/2026

Jablčná hriešnosť pre poriadnych chlapov (a ich dámy ❤️)

Sú jedlá, ktoré človek varí preto, že je hladný. Potom sú jedlá, ktoré varí preto, že ich pozná od detstva. A potom sú také, pri ktorých si povie, že dnes sa nebude tváriť, že mu záleží na zdravej životospráve.

Toto je presne ten tretí prípad.

Jablká v cestíčku. Jednoduchá vec. Žiadne suroviny, ktoré treba objednávať z troch kontinentov, žiadna technika, pri ktorej sa človek musí najprv pozrieť na video a potom si dať prestávku. Múka, vajce, mlieko, pár jabĺk a olej. Skrátka recept, pri ktorom sa ešte stále dá variť bez toho, aby vám niekto povedal, že ste zabudli aktivovať prémiové členstvo.

Pamätám si, že takéto veci sa kedysi robili úplne bežne. Keď boli jablká, niečo sa z nich urobilo. Keď neboli jablká, počkalo sa, kým budú. Dnes máme niekedy v kuchyni toľko možností, že kým sa rozhodneme, čo upečieme, deti stihnú vyrásť a manželka si objedná večeru. ➡️➡️➡️

Pri tomto recepte sa mi páči najmä jedna vec. Nehrá sa na nič. Nie je to dezert, ktorý potrebuje vlastný rodokmeň, tri druhy soli a tanier, na ktorom je viac prázdneho miesta ako jedla. Je to obyčajná domáca sladkosť. Jablko v cestíčku, škoricový cukor a vôňa, ktorá sa po kuchyni šíri tak, že aj človek, ktorý tvrdil, že už nevládze, zrazu vie, kde býva stôl.

A potom príde tá najťažšia časť celého receptu. Nevyprážať ich príliš veľa.

Lebo prvý kúsok ochutnáte, aby ste zistili, či sa podaril. Druhý, aby ste si overili, či bol prvý naozaj dobrý. Tretí už len tak, lebo veď keď je človek pri sporáku, nemôže sa tváriť, že tam stojí zbytočne.

A keď sa vás niekto opýta, koľko ich zostalo, odpoveď je jednoduchá:

„To je pracovná otázka. Ja som zatiaľ vo fáze kontroly kvality.“➡️➡️➡️

🛠️ Čo budeme potrebovať?
Na cestíčko:
80 g hladkej múky
1 vajce
125 ml mlieka
semienka z ½ vanilkového struku alebo 1 ČL vanilkového extraktu
1 štipka soli
1 štipka cukru
1 štipka prášku do pečiva
Na jablká a dokončenie:
4 jablká
500 ml oleja na vyprážanie
4 PL cukru
½ ČL mletej škorice➡️➡️➡️

🔥 Ako na to?
1. Pripravíme cestíčko
Do misy dáme vajce, mlieko, vanilku, soľ a štipku cukru. Premiešame a postupne pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva. Vymiešame hladké ce

Address

Nitra

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Pozri do hrnca posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Business

Send a message to Pozri do hrnca:

Shortcuts

Share