10/09/2026
Tento rok nás vinohrad opäť niečo nové naučil a dal obrovskú lekciu. Avšak tento krát to nebolo úplne o hrozne a starostlivosti oň.
Tento rok sme tak akosi prirodzene ubrali v nárokoch na dokonalosť a spomalili sme.
Chodili sme často do vinohradu len tak. Byť.
Užívali si krásy okolia, ktoré sme si roky pred tým nedokázali naplno uvedomiť pohltení prácou a povinnosťami.
Áno, občas sme si chodili do Strekova ako na výlety alebo na dovolenku.
Naložili sme deti do vozíka a obehali priateľov po dedine, večer sa vracali cez polia v tme s doprovodom hviezd a radosti.
Rozložili sme svetielka, posedenie, jedlo a do noci sedeli vonku a nič viac nám v daný moment nechýbalo.
Alebo sa len tak ponevierali s pohárom vínka po okolí.
Večer sme zaspávali s výhľadom na čistú oblohu plnú hviez a prišlo mnoho veľkých uvedomení.
Najkrajší moment leta ? Keď sme všetci 4 ležali v noci na deke a sledovali nočnú oblohu a rozprávali sa o vesmíre. A som si istá, že toto sú spomienky, ktoré si moje deti a my budeme pamätať navždy.
Toto sú maličké radosti života, ktoré nám dokážu dať strašne veľa, ak na chvíľu spomalíme, otvoríme oči a dovolíme si vidieť krásu v jednoduchosti.
A teraz, poď už jeseň, sme pripravení…
